smútok
Smútok, Ty čo ma raníš,
Ty čo si mojou radosťou,
smútok, Ty čo trovíš mi šťastie,
čo ničíš mi srdce...
Ty moja jediná nádej,
v ktorej mám istotu sveta,
si moja jediná Láska,
Ty, Ty môj smútok...
Prečo tak smutný si,
prečo sa neraduješ,
však slzy úsmevom sú Ti,
a trápenie šťastím...
Smútok nádherný a priezračný
sťa v lesku briliantu,
prečo nezažiariš,
prečo len trápiť vieš?!
Ach, smútok môj jediný,
tak krásny a tak bolestivý,
nájdi ma v údolí žiaľu
a zobuď ma.
Lebo ja spím a snívam,
no prebudiť sa chcem a milovať.
slzy mi z očí stri
a podaj mi ruku..
Smútok, ja už milujem,
už nechcem Ťa,
už chcem len teplo pier
a nádheru žitia.
Však stvorený som k ľúbosti,
nie k zármutku ani snívaniu..
chcem žiť, tak veľmi to chcem...
a milovať...