svetlo a tma
Kdesi ďaleko v hmle,
kdesi, kde láska nemôže,
tam padám na kolená
a kloním sa k zemi.
Lebo tam nachádzam pochopenie,
tam anjeli stratili krídla
a ja stratil som všetko.
Tam, kde mal byť raj,
kde sa nikdy neumiera,
tam vyrástol strom žiaľu
a veje vánok neprávosti.
Kde svetlo zaniklo
a tma vystriedala svetelný lúč,
zem zaplavilo more sĺz
a v diali sa ozýva plač trpkosti.
Povedz mi Bože, kde nechal si lásku,
kde stratila sa nádej,
lebo viera v srdci zarytá je,
no láska už vymizla.
Svetlo v živote uhaslo,
to, čo oslepovalo ma,
to svetlo, čo miloval som,
odišlo a zostala len spomienka.
Ak tma pohltí aj všedný deň,
ak duša na kolenách bude smútiť,
ľudia nenájdu si život, nádheru,
nenájdu sami seba...