bolesť
V hĺbke svojej duše padám na kolená,
v priepasti zúfalstva kričím do prázdnoty
a srdce mi krváca žiaľom.
Bolesť ma ničí, slza steká mi po tvári,
údolie smútku stáva sa mi domovom,
v myšlienkach len pochmúrny svet.
Anjel, čo zletel z nebies aby ma utešil,
otočil sa mi a zmizol,
ani tieň, ani láska nezostala,
len tma, ktorou sa predieram.
Tá bolesť morí ma a nedá mi dýchať,
slzy mi nedovolia sa pozrieť na svet
a srdce už biť nevládze.
Stratil som v živote veľa a teraz aj nádej,
našiel som len bolesť a smútok
a láska ma zavrhla do priepasti.
Zvolávam k sebe nebesá, nech vrátia mi šťastie,
srdce vysielam do výšin
a bolesť chcem zakopať do hĺbky.
Lebo láska, ktorú mám je silná,
viera, v ktorú verím je pevná,
Boh, ktorý ma chráni je so mnou
a ja milovať neprestávam...
moncici :)
(monika, 21. 4. 2010 1:10)